Medveď hnedý – prirodzená súčasť slovenskej prírody

Medveď hnedý európsky (Ursus arctos arctos) je najväčšou šelmou nášho kontinentu. Jeho dĺžka tela dosahuje až 2,5 m a hmotnosť od 100 do 350 kg. V západnej Európe (s výnimkou Španielska) bol už vyhubený. Početný je v Karpatoch, ďalej na východe, na juhu a severe Európy.

Potravu medveďov tvoria bukvice, lesné plody, korienky, tráva, hmyz, myši, žaby, ryby, med včiel, zdochliny a pod. Do našich zoologických záhrad sa medvede hnedé európske dostávajú obyčajne ako zatúlané mláďatá z okolitých i vzdialenejších pohorí. Medvieďatá dospievajú v 4.- 5. roku života. Dospelé jedince sa pária v máji až júni a samica nasledujúcu zimu vrhá 1 – 4 veľmi malé mláďatá, o ktoré sa sama stará dva roky. Najvyšší zaznamenaný vek medveďa je 47 rokov.

Medveď už odpradávna vzbudzuje rešpekt. Je jedným z najpopulárnejších zvierat, najmä v rozprávkach, kde je považovaný za ťarbavého, lenivého a najmä maškrtného obyvateľa hôr.

Prirodzene obýva hornaté oblasti v nadmorskej výške približne 600 – 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky. Územie, kde sa vyskytuje, si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov.

Dĺžka jeho tela je 1,7 – 2,5 m, výška v kohútiku 90 – 125 cm. Dospelé medvede sú v priemere ťažšie a väčšie ako medvedice: samce zvyčajne vážia 140 – 350 kg, samice 100 – 200 kg a majú trochu menšiu hlavu. Farba srsti je hnedá s rôznymi odtieňmi – od čiernohnedej až po svetlohnedú. Niektoré jedince majú výraznejšie sfarbenie, napr. tzv. biely golierik. Chrup je silný s veľkými očnými zubami. Prsty sú zakončené dlhými pazúrmi, preto sa vedia veľmi dobre a rýchlo šplhať po stromoch.

Medveď má veľmi dobre vyvinutý čuch. Aj jeho sluch je veľmi dobrý, no na druhej strane nemá až taký dobrý zrak ako iné šelmy a nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť. Pohybuje naraz obidvoma nohami na jednej strane, a preto má kolísavú chôdzu. Aj keď vyzerá ťarbavo, na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť (až 60 km/hod.) a ani najrýchlejší bežec mu neutečie. Taktiež je výborný lezec, takže únik človeka pred medveďom šplhaním sa na strom nepomôže.

S príchodom zimy, keď začne padať prvý sneh, sa medveď utiahne do svojho brloha, ktorý preňho nie je problém pripraviť si. Postačia mu mladé smrečiny, zvalený strom alebo skalný previs. Nie je to ale pravý spánok. Je to určitá letargia, z ktorej sa občas preberie a poprechádza sa okolo svojho brloha aj v zime. Jeho telesná hmotnosť môže počas zimy poklesnúť až o 20 %. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha a hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú (trávu, obžiera mladé výhonky stromov a krov) alebo živočíšnu – najmä uhynutú zver. Medvedice zostávajú v brlohu trochu dlhšie, najmä ak sa im počas zimy narodili mláďatá. Medveď je aktívny večer a v noci. Deň trávi leňošením v tieni a mladinách, krátkymi prechádzkami, kúpaním v potoku, maškrtení na lesných plodoch a mraveniskách, či spráchnivených pňoch.

Medvede a medvedice sú spolu iba v období párenia, ktoré prebieha od mája do júna. Obdobie gravidity medvedice trvá 7 – 9 mesiacov, pričom zárodok sa vyvíja až posledných 8 – 10 týždňov, ide o latentnú graviditu. Niektoré samice sa pária až v jeseni, počas takzvanej nepravej ruje. V januári – februári prichádzajú na svet 1 – 4 malé medvieďatá s váhou asi pol kilogramu. Sú veľmi slabo vyvinuté, slepé a prvé 3 – 4 mesiace sú odkázané na mlieko matky, ktoré je veľmi výživné, má až 20% tuku (ľudské mlieko má len približne 4%). Malé medvieďatá majú okolo krku svetlý biely pás. Z brlohov ich medvedice vyvádzajú, až keď sú schopné ich nasledovať, okolo marca – apríla. Práve v tomto období sú medvedice najnervóznejšie a pripravené zaútočiť aj na človeka. Bránia svoje mláďatá nielen pred človekom, ale i pred samcami. Samec sa na výchove nepodieľa. Matka ich postupne učí hľadať potravu, prekonávať prekážky, liezť na strom, schovať sa v prípade nebezpečenstva, ale ich aj trestá za neposlušnosť úderom labou. Medvieďatá sa aj samé pripravujú do života. Sú zvedavé, skúmajú svoje okolie, chytajú hmyz a hrajú sa, zápasia či naháňajú. Mláďatá zostávajú s matkou takmer tri roky. Potom sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritóriá. Vo voľnej prírode sa medvede dožívajú 20 – 25 rokov.

Hoci medveď je naša najväčšia šelma, neživí sa iba mäsom, je všežravec. Žerie lesné ovocie, väčší hmyz, larvy mravcov, huby, korienky, trávu a rád si pochutná na mede lesných včiel. Je prirodzeným likvidátorom zdochlín, ktoré požiera a vyhľadáva najmä na jar. Občas strhne aj srnu alebo ovcu. Do novembra, keď zalezie do brloha, priberie asi štvrtinu svojej hmotnosti, pričom vrstva tuku na chrbte môže narásť až na 10 – 15 cm.